Zázračné slovíčka

Pamätáte si príbeh Bambuľkine dobrodružstvá s názvom Dve zázračné slová? V tomto príbehu Bambuľka nechcela poďakovať susedovi za broskyne, ktoré jej dal. Hoci ju dedo Jozef učil, že existujú dve základné slová, ktoré všetkým pomôžu, Bambuľka tvrdohlavo odmietala poďakovať susedovi. A tak dedo Jozef nechal všetky broskyne zmiznúť.
Prečo spomínam Bambuľku a jej nechuť ďakovať? Všimli ste si koľko detí vie poďakovať, poprosiť či pozdraviť? Je slušné správanie stále spoločenskou normou alebo nás prekvapí, ak dieťa pozdraví? Prečo je potrebné naučiť deti ďakovať či pozdraviť? Čo im to prinesie v živote?

Ako ste vnímali, keď niekto vošiel do miestnosti (napr. čakárne u lekára) a len si ticho sadol? Zaregistrovali ste ho? Čo ste si o ňom pomysleli? A aký pocit vo vás vyvolá človek, ktorý ak vojde do miestnosti s ľuďmi, pozdraví? Všimnete si ho? Možno si aj vymeníte malý úsmev, možno máte väčšiu chuť začať sa s ním rozprávať. Ak aj vy pozdravíte a naučíte to svoje dieťa, vyvoláte pozornosť ľudí, úsmev, priateľskosť. Toto všetko v sebe nesie jednoduchý pozdrav.

Deti sú dobré, majú čistý pohľad na svet, na ľudí, vnímajú lásku a radosť v každom dni. Sú pre nás všetkým. Aj napriek tomuto je potrebné naučiť deti vďačnosti. Naučiť ich pozdraviť a poďakovať. Tak sa odrazu žiadosť a nástojčivosť dieťaťa o jedlo premení na milú otázku. Aj vďaka slovu “prosím” sa nebude rodič cítiť ako sluha či rodič, ktorý len plní detské požiadavky. Ak poďakuje, prejaví tým vďačnosť, ktorá sa stáva zriedkavou. Dieťa dá najavo, že nie všetko je automatické.

Ako naučiť deti ďakovať, poprosiť či pozdraviť?
Ponúkam vám 5 rád ako to jednoducho zvládnete:

1. Začnite od útleho veku. Nevadí, že dieťa v útlom veku nepochopí príčiny a následky ďakovania, poprosenia či pozdravu. Dôležité je, že dieťatko si to zautomatizuje a osvojí si to. O mesiac, či rok nebude riešiť či a prečo pozdraviť. Stane sa to prirodzenou súčasťou jeho spoločenského kontaktu s ľuďmi. Nebude sa ostýchať pozdraviť a poprosiť.
Moja dvojročná dcéra vždy zakričí: “Aoj (ahoj) alebo Papá”. Vôbec nerieši, prečo pozdraviť, prečo nie. Berie to ako samozrejmosť a príjemný okamih, kedy sa jej väčšina pozdravených ľudí prihovorí a venuje jej pozornosť. Aj takto prirodzene stráca ostych pred ľuďmi.

2. Buďte osobným príkladom. Najrýchlejšou a najjednoduchšou cestou, ako naučiť dieťa slušnému správaniu je osobný príklad. Ak dieťa bude vidieť, že rodič pozdraví, poďakuje, začne to vnímať ako každodennú súčasť a motiváciu ako byť “veľkým dievčatkom či chlapcom”. Dieťa prirodzene napodobňuje svojich rodičov. Nezabúdajte poprosiť a poďakovať aj svojim deťom, hoci sú malé.

3. Pochváľte dieťa, ak zdraví či ďakuje. Nebojte sa deti pochváliť, ak pozdravia či poďakujú. Budú sa tešiť, že znova niečo dokázali, že nezabudli, že sa správajú ako dospelí. Aj vaša pochvala bude pre ne motiváciou.

4. Čítajte rozprávky, pozerajte s deťmi rozprávky o spoločenskom správaní. Vysvetľujte im a rozprávajte im, prečo je nielen pekné, ale i dobré pozdraviť. Vysvetlite im, že okrem prejavu pozornosti tým dieťa poteší druhého, naučí sa lámať sociálne bariéry (nebude sa hanbiť), pomôže mu to nájsť kamarátov… Pozdrav, poďakovanie a poprosenie otvára spoločenské dvere.

5. V prítomnosti ľudí sa vyhnite otázkam typu: “Miško, pozdravil si?” Dieťa to môže vnímať ako nedôveru či poníženie. Verte dieťaťu, že pozdraví samo. Ak nepozdraví, či nepoďakuje, vysvetlite si to neskôr, keď budete samy. Nemajte obavu, dieťa si túto situáciu zapamätá aj keď sa o nej budete rozprávať neskôr.
Aj malé prejavy dobra či vďačnosti pomôžu spraviť vašu rodinu, komunitu a spoločnosť krajšou a lepším miestom, kde si ľudia aj prostredníctvom ďakujem, prosím vážia seba i druhého. Ako sa spieva v Bambulkinej rozprávke o Zázračných slovách: “Keď niečo chceš a nepovieš prosím, tak všetci ohluchnú. Slovko prosím každú žiadosť ako kvietok ozdobí.”

---