​Vnímate stres? Keď sme v jednom tempe, keď nevieme čo skôr... A v týchto dňoch sa k tomu pridáva aj stres z nepoznaného, z toho, že nevieme čo bude a ako bude. My dospelí máme často stres.
Stres vnímame ako niečo negatívne, ale on je možno prekvapivo – aj užitočný. Pomáha nám prežiť najmä v nebezpečných situáciách. Okrem toho sa vďaka stresu dokážeme aj lepšie sústrediť... to všetko je v poriadku, ak stres prežívame krátkodobo. Problém nastáva, keď stres prežívame pridlho a často.
A čo deti? Všímate si stres aj u nich? Nemyslím len ten taký „klasický“ pred písomkou. Ale taký stres podobný tomu nášmu „dospeláckemu“ – stres z nepoznaného, stres z toho, že nemám veci pod kontrolou...

Ako a prečo vzniká stres u detí? Škodí im? Kedy dieťa prvýkrát môže pocítiť stres?
Na tieto otázky treba začať hľadať odpoveď v tom najútlejšom čase života – a to u novorodencov.
Novorodenci majú maličký mozog, ktorý spracováva a vníma informácie zo svojho bezprostredného okolia. Ak novorodenecký mozog vyhodnotí, že všetko je v poriadku, že môže byť v kľude – že na jeho potreby (hlad, plač...) niekto okamžite zareaguje, tak postupne tak ako rastie sa mu prepájajú neurónové spojenia. Práve tieto neurónové spojenia sú dôležitým základom pre rozvoj schopnosti ako napríklad pamäť, sebakontrola, ale aj vzťah k ľuďom a k sebe samému. Jeho telo je v pohode, vždy niekto príde ak je hladný, ak sa zľakol alebo mu je nepríjemne. Mozog nevysiela signály stresu.

Čo sa ale stane, ak mozog novorodenca vníma, že nie je všetko ok? Že na jeho potreby neprichádza nikto, kto by mu ich nasýtil? Že v jeho bezprostrednej blízkosti akoby nik poriadne nereagoval na jeho plač? Takýto mozog začne vysielať signály, že niečo nie je v poriadku, že je v ohrození a že je v nebezpečenstve. Týmto sa spúšťa prvá stresová situácia.  A stres prežívaný v detstve má zásadný vplyv na celý život.
Deti nemajú schopnosť ukľudniť sa samé. Nemajú na to vyvinutý mozog a potrebujú pomoc rodiča. Potrebujú niekoho, kto ich upokojí, zoberie na ruky, vysvetlí, utíši. Jednoducho nenechá ich v strese a osamotené. Ak k tomu nepríde - ak nikto nereaguje na plač, ak rodič nezareaguje včas (alebo žiaľ, vôbec), hladina kortizolu (čo je hormón stresu) vybehne u dieťaťa a je dlhodobo zvýšená. U detí trvá dlhšie, než znova klesne, čiže sú dlhšiu dobu v strese. Nevedia sa ukľudniť samé.

Prvý následok nesýtenia potrieb u novorodencov je teda prežívanie stresu a pocitu ohrozenia aj v bežných situáciách. Pretože ak sa dieťa dlhodobo ocitá v strese, jeho mozog vysiela signály stresu aj keď nemusí. Na situácie a udalosti reaguje prehnane - je vystresované aj v situáciách, ktoré u iných ľudí nevyvolávajú žiaden stres ani nebezpečenstvo.

Druhým následkom častého ranného stresu sa ukáže v budúcnosti. Tieto deti veľmi ťažko budú udržiavať pozornosť (to sa prejaví veľmi skoro), budú s veľkou pravdepodobnosťou prchejšie a najmä ich schopnosť riešiť konflikty a hádky bude nízka. Takéto deti majú mnohokrát problém zapamätať si už aj básničky, ľahko sa nahnevajú a nevedia v pokoji vyriešiť obyčajné hádky. Dostávajú sa do zbytočných problémov a hádok - sú výbušné.

A do tretice, takéto deti sa naučia, že sa ťažko hľadá dôvera v druhých ľuďoch. Ich vzťahová väzba je narušená. Sú pripravené kedykoľvek bojovať a nedôverovať. Sú v neustálom napätí a strehu.

V svetle týchto poznatkov pamätajme, že prvé a najdôležitejšie obdobie detí je v rannom detstve. To, čo dieťa zažije pred nástupom do škôlky, ako my rodičia reagujeme na detský plač, únavu, ako mu pomôžeme spracovať nepríjemné zážitky...to všetko bude mať na neho vplyv. Ovocie nášho vzťahu sa ukáže veľmi rýchlo. Preto Vás chcem povzbudiť, aby ste aj v časoch, kedy samy prežívate istú mieru stresu a frustrácie, nezabúdali na to, že aj deti dokážu prežívať stres. Nedokážu ho však spracovať samy, ale potrebujú k tomu nás rodičov. Láskou a pozornosťou vychovávate dieťa k spokojnému životu. 

Čo spája ľudí ako Picasso, Edison, James Watt alebo Tesla či mnohých iných? Čo ich spája aj s našimi deťmi? 
Áno, okrem iného boli výnimoční, boli múdri, boli pokrokoví a najmä - nebáli sa byť kreatívnymi. Boli kreatívnymi ľuďmi so srdcom pre nové nápady a veci. Boli tvorcami nekonvenčných a neuveriteľných vecí.
Tvorivosť/kreativita je schopnosť presiahnuť videné, zaužívané či narúšať starý spôsob a starý systém nielen v sebe, ale aj v okolí. Kreativita je schopnosť riešiť problémy alebo vytvárať nové veci novým spôsobom.
No wau, nechceli by ste byť aj vy tvoriví? A čo vaše deti? Považujete ich za kreatívne? Radi vymýšľajú a prichádzajú s neuveriteľnými nápadmi? A pritom im vôbec nevadí, že sa nedajú (zatiaľ) zrealizovať?

Tvorivosť a kreativita je to, čo dáva vyniknúť ľuďom a ich nápadom. Vedeli ste, že kreatívni ľudia majú množstvo nezvyčajných myšlienok, vytvárajú stále nové osobné objavy ( s nimi sa ale nezvyknú zdôverovať, postupne vyplávajú na povrch) a práve vďaka svojej nevšednej kreativite sa pozerajú na svet, na funkčnosť vecí inou perspektívou?
Ak si zoberieme kreativitu zo strany podmienenosti inteligencie, tak zistíme, že psychológovia veria, že inteligencia zohráva veľkú úlohu v tvorivosti. Zistili, že vysoké IQ je potrebné pre kreativitu, ale na druhej strane, nie všetci ľudia s vysokým IQ sú kreatívni. Kreativita potrebuje, aby sme proti nej nebojovali univerzálnymi názormi a myšlienkami na problémy. Potrebuje svoj priestor.

                                                                     
​Doprajte svojim deťom podnetné prostredie. Aké je to    prostredie? Je to také, ktoré im ponúka nové spôsoby myslenia, nové tvorenie, riešenie a hranie sa.
Moje deti mali možnosť zahrať sa, premýšľať a vymýšľať so super kockami EVERBLOCK. Strávili tak niekoľkohodín práve v tvorivosti a vytvárania nápadov.








Aby teda tvorivosť, kreativita mala svoj priestor na rozvíjanie, je potrebné, aby sme ju v sebe, či v deťoch “nezabili”. Ako na to?

• Prvým krokom, ako podporovať kreativitu u detí je dovoliť im pýtať sa. Nech sa pýtajú hoci aj pre nás nezmyselne. Nech hľadajú odpovede a zamýšľajú sa. Nech sa neuspokoja s jednoduchou odpoveďou, ale idú do podstaty vecí a ešte ďalej.
  
  

• Pýtajte sa ich, ako by sa dal problém vyriešiť. Dajte im priestor, nech rozmýšľajú a vytvárajú nové nápady, ako riešiť daný problém. Samy budete prekvapení, čo všetko detský mozog vyprodukuje a aké nápady vám deti predostrú. Nie sú totiž zviazaní očakávaním a hodnotením svojho okolia. Ich myšlienky sú tvorivé a nápadité. My sme sa doma zahrali na vynálezcov a rozprúdil sa u nás celkom dobrý brainstorming. Nápady sa len tak zapisovali a potom sme sa o nich rozprávali. Vôbec nevadí, že mnohé nápady a realizácie by boli neuskutočniteľné, ale deti mali priestor na fantáziu. 
  
  
• Podporujte deti meniť štýl myslenia. Pýtajte sa ich rôznymi spôsobmi na dané veci, žiadajte od nich viac ako len prvú odpoveď a názor. Rozvíjajte ich slová a myšlienky. Jednosmerné premýšľanie nad vecami, problémom alebo fungovania sveta je tak ochudobnený o pestrosť. 

 

• Nechajte ich tvoriť a nepohľte ich podmienkami a požiadavkami. Nechajte im voľné ruky, dajte im materiál, nožnice, lepidlo, paličky, kocky, lego… hocičo a nech tvoria. Ich myseľ vypustí množstvo neuveriteľných nápadov a ideí. Najmä im neurčite, ako a čo majú nakresliť, vystrihnúť a nalepiť.

 

• Nuda. Zázračné slovo, ktoré podporuje tvorivosť. Ak sa deti nudia, začnú viac premýšľať a snívať. Nech snívajú o čom chcú. Nevadí, že ich sny sú možno nereálne, možno prehnané… práve túžba, zvedavosť a sny sú ako vodou pre rastliny na rozvoj kreativity. Pokojne ich nechajte, nech sa len tak "ponevierajú", uvidíte, že si vymyslia činnosť (to samozrejme vtedy, ak im nepustíte televíziu alebo počítač:)).

 

• Doprajte svojim deťom podnetné prostredie. Aké je to prostredie? Je to také, ktoré im ponúka nové spôsoby myslenia, nové tvorenie, riešenie a hranie sa. Spokojne obmedzte počet hračiek a farieb v izbe a vzruchov. Podnetní a tvoriví ľudia vyhľadávajú ticho, v ktorom premýšľajú. Obklopte ich prostredím s vecami, ktoré sú inšpirujúce a motivujúce. To je spúšťač vynaliezavosti a tvorivosti. ​