Vedia vaše deti, že ich milujete?

Keď sa opýtate ktoréhokoľvek rodiča, či miluje svoje dieťa, každý odpovie áno. Každý rodič miluje svoje dieťa. Aj napriek tejto láske rodičov sa môžme stretnúť  deťmi, ktoré majú pocit, že im nikto nerozumie, že ich rodičia neľúbia a že im na nich vlastne nezáleží. 
Prečo má dieťa odrazu pocit, že ho rodičia nemilujú, že nie je prijímané a že mu nerozumejú? Kedy a ako sa toto udeje? Sú za tieto pocity detí zodpovední rodičia? Zlyhali vo výchove? Niečo zanedbali? 

Pri rozuzlení tohto pocitu, kedy sa dieťa necíti milované a prijímané, poďme rozmotávať vzťahy a emócie od začiatku… 
… Väčšina rodičov má predstavu o svojom dieťati, vie, aké talenty majú ich deti, čo ich poteší, čo ich povzbudí, čo rozhnevá… Rodičia aj vďaka tomu, že dieťa poznajú a milujú ho, majú na neho najväčší vplyv. Nie je nič silnejšie, ako vplyv rodičov na svoje dieťa. Vzťah rodič a dieťa determinuje všetko - aj to, či je dieťa šťastné, či má pocit istoty, dôvery, či sa dokáže socializovať, hrať sa, komunikovať… V tomto najdôležitejšom vzťahu si rodič a dieťa prejavujú lásku, ktorá je tá najdôležitejšia. Prečo? Pretože všetko ostatné v čom nie je láska, každý zákaz, každé výchovné gesto, slová, disciplína bez lásky, prináša problémy, smútok a sklamanie. Dieťa potrebuje stále nanovo zažívať lásku rodiča. Aj v prísnych slovách, aj v disciplíne, aj v náročnosti má byť láska. Bezpodmienečná láska. Vo všetkom,  v čom dieťa vyrastá má byť láska. Ak chýba, tak disciplína je len obyčajný dril dieťaťa, náročnosť bez lásky je len prísnosť bez súcitu a prijatia… 

Dieťa potrebuje prijímať a cítiť bezpodmienečnú lásku. Pretože má v sebe “citovú nádrž”, ktorá je prázdna a rodičia ju majú naplniť. Chyba nastáva, ak rodičia netušia, že hoci lásku cítia, nevedia ju preukázať. Tu sa to teda mení a začína, tu nastáva pocit dieťaťa, že v skutočnosti nie je milované. Ak rodičia ľúbia svoje deti, ale to nevedia preukázať. “Citová nádrž” sa prestáva napĺňať a rodičia to nemusia zistiť. 
Ako teda naozaj napĺňať “citovú nádrž” dieťaťa? Tak, že rodičia svoju bezpodmienečnú lásku preukázujú dieťaťu rôznymi spôsobmi:

• telesný kontakt
• aktívne počúvanie a pozornosť
• očný kontakt
• bezpodmienečné prijatie

Telesný kontakt potrebujú aj chlapci, aj dievčatá. Potrebujú pohladenie, objatie, nosenie na rukách, pritúlenie sa. Chlapci prijímajú do jedného roku v priemere päťkrát menej telesných prejavov lásky ako dievčatá. Pričom potreba telesného kontaktu je u chlapcov najväčšia práve v útlom veku.  Ak dieťa vyrastá v rodine, kde má nasýtenú túto potrebu telesného kontaktu, vyrastá z neho spokojné, sebavedomé, šťastné dieťa, ktoré komunikuje bez problémov. Telesný kontakt - pohladenie, držanie za ruku, nosenie… je najviditeľnejší spôsob, akým rodičia prejavujú lásku voči svojim deťom. 

Aktívne počúvanie a pozornosť znamená, že dieťaťu venujeme neprerušovanú pozornosť, aby sa cítilo v tej danej chvíli dôležité a prijímané. Že rodič vie, čo hovorí a rozumie dieťaťu. Prostredníctvom rodičovskej pozornosti a počúvania dieťa získava pocit vlastnej hodnoty, základy zdravého sebavedomia. Pozornosť a počúvanie je nutné nielen vtedy, keď to dieťa potrebuje a nielen vtedy, keď na to máme čas. Aj pre toto je venovanie pozornosti a sústredeného aktívneho počúvania náročné. Zaberie nám to najviac času, energie, ale počúvať a venovať sa dieťaťu je nesmierne dôležité aj pre nás. Spoznávame tak dieťa a priamo mu slovami a svojou bytosťou preukazujeme našu lásku. To, ako vníma dieťa samo seba a svoje okolie závisí práve od toho, koľko času rodič venuje dieťaťu, koľko chvíľ má dieťa pre seba a svojich rodičov. Bez rodičovskej pozornosti a počúvania sa dieťa stáva úzkostlivé, neisté, zle komunikujúce a nepovšimnuté.

Očný kontakt je priamy pohľad do očí dieťaťa. Dieťa, ktoré vie nadviazať očný kontakt s rodičom, je prostredníctvom neho ubezpečované, že je milované a prijímané. Prostredníctvom neho dokážu nadväzovať komunikáciu s dieťaťom. Rodičia majú často zvyk, že využívajú očný kontakt len v prípadoch, kedy dieťaťu niečo zdôrazňujú alebo vysvetľujú. Dieťa totiž najlepšie vníma vtedy, keď sa mu pozeráme priamo do očí. Ak rodič odmieta alebo eliminuje očný kontakt so svojím dieťaťom, je to pre neho bolestivé. Lásku majú rodičia prejavovať stále, nielen vtedy, ak sú s dieťaťom spokojní, ak naplnilo ich očakávania, či nezlyháva. Dieťa, ktoré sa cíti milované, sa vie pozerať do očí, je zdravo sebavedomé a s ľahkosťou komunikuje, je spokojné so sebou a so svojím okolím.
​
Bezpodmienečné prijatie je základným vzťahom rodiča k dieťaťu. Bezpodmienečné prijatie je naplnenie všetkých citových potrieb dieťaťa, vďaka ktorému dokáže rásť a rozvíjať sa, pociťuje pocit bezpečia, prijatia a lásky. 
Ak rodič bezpodmienečne príjme dieťa bez ohľadu na okolnosti (poslušnosť dieťaťa, jeho výkony, dobré vlastnosti či zlé vlastnosti…), bude ho vedieť vždy správne vychovávať. Prečo? Pretože vďaka bezpodmienečnému prijatiu a s láskou plne pochopí dieťa a jeho správanie. Bude ho milovať bez výhrad, bez ohľadu na jeho správanie, bez ohľadu na naplnenie rodičovských predstáv a očakávaní voči dieťaťu. 
Ak však rodič prejavuje lásku, očný kontakt, pozornosť, počúvanie len vtedy, ak je spokojní s dieťaťom, tak deti sa nebudú cítiť skutočne milované. Naopak, budú sa cítiť neisté, bez sebavedomia a budú vyrastať s pocitom, že nikdy nespravia dosť, aby si zaslúžili bezpodmienečnú lásku od rodiča. 

Rodičia milujú svoje dieťa a ich úlohou je tiež ukazovať lásku svojim deťom tak, ako to potrebujú. Skutočne deti milovať, prijať ich aj v slabých dňoch, počúvať ich, pozerať sa a vnímať ich…Práve preto som vám ponúkla niekoľko spôsobov, akými môžete uisťovať dieťa o svojej láske a budovať si tak vzťah a rodičovstvo nech je pre vás tak radosťou a naplnením. ​