Interpretácia detskej kresby

V známej rozprávke Ako sa stal Nevedko maliarom (N. Nosov) sa Nevedko v krajine Kvetného mestečka plného Kratulkov rozhodol, že sa stane maliarom. A tak kreslil všetko a všetkých. Nevedko vedel, že k maľovaniu mu stačí štetec a farba. Vôbec sa nezaoberal  myšlienkou, či vie naozaj maľovať a tak svoju chuť a radosť prenášal do svojich umeleckých diel. Kreslil realitu tak, ako ju videl - jeden Kratulko mal namaľované veľké uši, druhý chudučké nôžky, tretí sa ani nezmestil na papier. Ale jeho kamarátom sa to nepáčilo. Chceli vidieť obrázky tak, ako si ich samy predstavovali. To vyvolalo ich hnev a tak sa nepochopený Nevedko vzdá svojej maliarskej činnosti.

Čo sa vlastne stalo v Nevedkom príbehu? Kratulkovia nepochopili maliara Nevedka, ktorý kreslil ich najvýraznejšie črty a to, ako ich vidí. Skončilo to tak, že Nevedko prestal maľovať. A čo deti? Ako kreslia naše deti? Vidíme v ich dielach len čarbanice, či príliš veľký nos, malý domček, čiernu farbu? Tak ako Nevedko vyjadroval maľbami svoje vnútorné nazeranie na Kratulkov, takisto aj deti svojou maľbou vyjadrujú svoj pohľad na nás, na veci okolo nich,  na vzťahy či svet. Snažme sa nebyť nechápavými Kratulkami, ktorí sa nevyznajú v dielach malých Nevedkov.

Detská kresba nám dokáže veľa napovedať o emocionálnom prežívaní, o vnímaní seba i sveta.
Je veľmi veľa spôsobov a techník používaných na diagnostiku detskej kresby. V tomto článku sa zameriam len na najzákladnejšie znaky v kresbe. V interpretácii detskej kresby je mnoho znakov, ktoré sú jedinečné a nedajú sa používať ako šablóna pre posudzovanie všetkých kresieb. Ani jediná kresba nemôže odhaliť všetko, nevyvodzujte urýchlené závery z jedného obrázku. Diagnostiku dieťaťa prostredníctvom kresby musí spraviť odborník, pričom dieťa treba tiež posudzovať z hľadiska kultúrnych a sociálnych súvislostí.

Ak vidíte detskú kresbu a chcete si z nej niečo málo prečítať, všímajte si nasledujúce:
1) ako dieťa využíva priestor na papieri?
2) ako usporadúva kresbu?
3) aké farby volí?
4) aké čiary a tvary kreslí?
5) aká je úroveň kresby postáv?

1) Ako dieťa využíva priestor na papieri?

Papier môžme rozdeliť horizontálnou a vertikálnou čiarou na štyri rovnako veľké kvadranty. Ľavá strana papiera patrí minulosti a pravá strana budúcnosti. Horná polovica výkresu súvisí s vedomím dieťaťa a s jeho osobnostným rastom. Dolná časť výkresu je naopak spojená s podvedomím. Ak dieťa kreslí do ľavého dolného kvadranta, môže znamenať fixáciu na matku, obavy z budúcnosti, egocentrizmus alebo komunikačný blok u dieťaťa. Táto časť výkresu znázorňuje zmyslové vnímanie človeka.
Kvadrant v hornom ľavom rohu je miesto, kde sa dá “ukryť” pred svetom, ale pritom pozoruje dianie ostatných. Dieťa, ktoré preferuje horný ľavý roh môže mať menší zmysel pre realitu, uniká do snov, prejavuje sa pomalším životným tempom. 

Pravý dolný kvadrant znázorňuje pudové konflikty človeka. Ak dieťa kreslí najmä v tejto časti výkresu, čmára, gumuje, začierňuje - môže to znamenať nie najlepšie vnímanie svojho tela a sexualitu. Prejavujú sa tu nahromadené emócie, ktoré dieťa nevie spracovať.
Pravý horný kvadrant predstavuje pozitívne životné smerovanie, harmonickú osobnosť dieťaťa, cieľ, aktivitu, budúcnosť a životnú dynamiku.


2) Ako dieťa usporadúva kresbu na papieri?

Tu je dôležitý celkový dojem z kresby. Ako na vás kresba pôsobí? Práve to, ako dieťa vníma prázdny papier a ako sa s tým vysporiada, napovedá o jeho skutočnom životnom priestore. Dieťa, ktoré kreslí malé objekty vníma okolo seba veľký životný priestor, v ktorom sa môže cítiť osamotené či bojazlivé. Dieťa, ktoré však kreslí veľké objekty môže vnímať, že jeho životný priestor je malý a že má nedostatok možnosti na realizovanie, má veľké plány.

Ak dieťa kreslí objekty na dolnej polovici papiera, napovedá to o jeho realizme. Ak kreslí najmä na hornej polovici papiera, môžte vyčítať, že je to zasnený typ dieťaťa s hlavou v oblakoch.

Ak vidíte kresbu, ktorá je pekne vyčlenená a harmonická, môže vám napovedať o vyrovnanosti a harmónií dieťaťa, ktoré pozná svoje hranice. Na druhej strane, chaotické usporiadanie objektov, čarbanie a prelínanie pravdepodobne naznačujú vnútorný chaos dieťaťa, ťažívosť problémov a neschopnosť rešpektovať pravidlá.


3) Aké farby dieťa volí?

Všimnite si, aké farebné kombinácie dieťa volí. Častou kombináciou farieb u agresívnych detí je červeno - zelená. Ak dieťa používa najmä čiernu farbu, naznačuje to smútok, depresiu. Ak sa čierna farba vyskytuje na tele, môže to signalizovať problém s danou časťou tela (psychický alebo zdravotný problém u dieťaťa). Dieťa zrejme potláča svoje emócie ak volí šedú farbu. Chaotické a neharmonické spájanie farieb napovedá o vnútornom nepokoji dieťaťa. Tmavá farba celkovo napovedá o tom, že dieťa upadá do stresu.
Inú farebnosť kresby budú mať agresívne deti a inú plaché, citlivé deti. Podľa používanie farieb môžeme odhaliť aj farbosleposť (dieťa používa tlmené farby, nevýrazné, alebo farby odlišujúce sa od skutočnosti, napr. červená tráva… V určitom stupni vývoja kresby však dieťa používa farby s fantáziou a červená tráva nie je výnimkou).


4) Aké tvary a čiary kreslí?

Šťastné a spokojné deti kreslia silné čiary, ktoré zaberajú veľa miesta. Silná čiara - stopa je znakom agresívneho dieťaťa alebo sebavedomého dieťaťa. Tenké čiary, matne naznačené čiary súvisia s nízkym sebavedomím a sebadôverou u detí. Často takéto čiary kreslia deti introverti, ktorým sa ťažšie komunikuje a ustrašené deti. Vyrovnané deti kreslia optimálne čiary. Deti, ktoré nakreslia čiaru bez prerušovania jedným ťahom, bývajú nekomplikované a ľahšie komunikujú s okolím.

Oblé a uzavreté tvary (napríklad domy, autá, srdcia) predstavujú pre deti pocit bezpečia. Neuzavreté a nedokončené tvary (napríklad neuzavreté vetvy na strome) predstavujú neistotu u dieťaťa.



5) Aká je úroveň kresby postáv?

Všímajte si, či je nakreslená postava adekvátna veku. Aká je veľká, čo má oblečené, prepracované detaily, pohlavné znaky, výraz tváre a jej jednotlivé časti ako oči, uši, nos, ústa, vlasy. Všimnite si ruky, nohy, dynamiku postavy a jej sklon. Dôležité je pozerať na vzťahy medzi jednotlivými postavami.


Detská kresba je jedným z najlepších prostriedkov na pochopenie detského vnútra. Ak sa vyznáme v kresbách našich detí, môžme im lepšie porozumieť. Je to pre nich dôležité, ak vidia, že chápame a vnímame ich pocity a spôsob prežívania aj keď sa s nami o tom nerozprávajú. Nebudú sa tak cítiť ako nepochopený Nevedko, ktorý sa nakoniec vzdal svojej radosti z maľovania. Ak by sa Krasulkovia zaujímali o Nevedkove maľby, možno by zistili, že namaľované veľké uši znamenajú, že Krasulko je vždy ochotný počúvať. Možno by videli dobré srdce a pohostinnosť, ktoré sa skrývajú za maľbou veľkej postavy. 

---