Akou rečou hovoríš?

Rozmýšľali ste nad tým ako a kedy sa začne vaše dieťa učiť cudzí jazyk? Nechávate to na škôlku či školu? Alebo ste sa rozhodli, že to svoje dieťa naučíte sami? Je váš partner cudzinec a dva jazyky sú u vás prirodzené? Chcete vedieť, aké sú najčastejšie mýty o bilingválnych deťoch? 
Poďme sa najprv pozrieť, čo pre dieťa znamená materinský jazyk (a aký je jeho materinský jazyk v prípade odlišného jazyka rodičov). 
Áno, matka je tá osoba, ktorá odovzdáva dieťaťu prvý jazyk a s ním schopnosť myslieť a integrovať sa. Materinský jazyk je totiž prvý jazyk, s ktorým prichádza dieťa do kontaktu a ktorý si osvojuje. 
Aj napriek tomu, že mnoho matiek (rodičov) ovláda na veľmi dobrej úrovni ďalšie jazyky, je pre ne najprirodzenejšie používať voči dieťaťu svoj materinský jazyk - čiže jazyk, ktorý bol ich prvý jazyk a v ktorom najlepšie ovládajú “detskú slovnú zásobu” a všetky odtiene slov (zdrobneniny, riekanky, pesničky…).

Čo pre dieťa znamená, ak je vychovávané dvomi jazykmi?
Viacjazyčná výchova mení život dieťaťa. Takáto výchova môže priniesť zmeny v rečovom vývine, mení pohľad na svet a okrem toho mení pohľad na vlastnú sociálnu identitu a vlastné schopnosti. Sociálna identita dáva odpoveď na otázky kto som? kam patrím? aký som? 
Viacjazyčná výchova v ranom detstve môže byť zdrojom rozvoja komunikačných schopností. Pozrime sa teraz na to, ako to vyzerá v rôznych kombináciach a situáciach: 

• ​Keď rodičia majú rovnaký jazyk, ktorý je totožný s dominantným jazykom prostredia, ale jeden z rodičov sa rozhodol komunikovať s dieťaťom v inom jazyku, ktorý nie je jeho rodným jazykom (napr. dvaja Slováci žijúci na Slovensku sa rozhodli používať angličtinu)

V takomto prípade ide o takzvaný intenčný bilingvizmus, kedy druhý jazyk nie je nositeľom kultúry. Prečo? Pretože rodič v jazyku, ktorý nie je jeho rodný, nedokáže byť pri výchove nositeľom kultúry daného jazyka. Práve toto je dôvod, prečo sa stráca motivácia k udržaniu intenčného bilingvizmu aj na strane rodiča, aj na strane dieťaťa. 
Napríklad: Rodičia Slováci žijúci na Slovensku, pričom otec sa rozhodne, že s dieťaťom bude komunikovať po anglicky. Úroveň znalosti jazyka môže mať vysokú, ale nie je nositeľom danej kultúry, nepozná materinské pesničky, zdrobneniny, príklady, detské frázy, ktoré sa vyskytujú práve v materinskom jazyku. Angličtina je dorozumievacím prostriedkom bez odtieňov a pestrosti, ktorý má materinský jazyk.

• Keď rodičia majú odlišné rodné jazyky

Ako to funguje v prípade, keď rodičia majú odlišné rodné jazyky? Ktorý z nich sa stane pre dieťa tým materinským? 
Rodičia pri takejto dvojjazyčnosti uplatňujú metódu jeden rodič = jeden jazyk. V tomto prípade môže mať dieťa tendenciu identifikovať sa s jazykom prostredia, ak je to súčasne aj jazyk jedného z rodičov, ktorý trávi s dieťaťom viac času. 
Napríklad: slovensko - taliansky pár žijúci na Slovensku. Obaja rodičia hovoria svojim materinským jazykom jeden rodič = slovenský jazyk a druhý rodič = taliansky. Keďže dieťa vyrastá v slovenskom prostredí (škola, škôlka, kamaráti, spoločnosť, matka na rodičovskej…) bude mať tendenciu považovať za svoj materinský jazyk slovenčinu. 

• Keď rodičia majú rovnaký rodný jazyk, ale žijú v prostredí, v ktorom je dominantný iný jazyk

Aký jazyk bude dieťa preferovať? Ten, ktorý počuje doma alebo ten, ktorý sa používa v komunite, v spoločnosti? Hoci dieťa môže preferovať jazyk komunity, kultúrne sa však bude identifikovať s jazykom rodičov. 
Napríklad: dvaja Slováci žijúci v Nemecku. Doma sa rozprávajú po slovensky, ale dieťa navštevuje nemeckú škôlku, školu. Tým pádom má tendenciu používať nemecký jazyk, ale kultúrne sa identifikovalo a vníma seba samého ako Slováka (reč jeho rodičov). 

Počuť rozprávať malé dieťa dvomi či viacerými jazykmi je vždy zaujímavé. Deti rozprávajú s takou ľahkosťou a tak spontánne. Tak ako všetko, aj bilingválne deti majú svoje mýty. A tu sú najčastejšie mýty o dvojjazyčnej výchove:
1. Bilingválne deti  hovoria mixom jazykov.
Pri používaní dvoch a viacerých jazykov človek používa tzv. code-switching = prepínanie medzi dvoma jazykmi. Dieťa automaticky prepína. To sa však nedeje, ak bilingválne dieťa rozpráva s monolingválnym človekom (to znamená, že anglicky hovoriace dieťa nebude prepínať medzi slovenčinou a angličtinou, ak rozpráva so slovensky hovoriacou starou mamou. Vie, že jeho jazyk je teraz slovenčina a nemieša angličtinu). Samozrejme to musíme brať do úvahy vek dieťaťa a jeho slovnú zásobu. Inak je to u dieťaťa, ktoré začína rozprávať a inak toto prepínanie jazykov bude fungovať u staršieho dieťaťa. 

2. Bilingválne deti sú viac  inteligentné ako monolingválne deti. 
Mnoho ľudí sa domnieva, že bilingválne deti sú múdrejšie ako deti hovoriace jedným jazykom. Hoci bilingválne deti majú isté kognitívne výhody, nepotvrdilo sa, že bilingvalizmus má vplyv na inteligenciu. 
Bilingválne deti majú lepšiu schopnosť zamerať pozornosť, prepínať medzi jednotlivými možnosťami riešenia problému a lepšie sa hrajú s jazykom, skúšajú jeho ohybnosť, akcent, pestrosť… Schopnosť používať viac abstraktného myslenia, ktoré rozvíja práve bilingvizmus sa využije napr. pri matematike. 

3. Bilingválne deti sú pomalšie vo všeobecnom kognitívnom vývine. 
Tento mýtus vychádza z predstavy, že spracovanie dvoch jazykov je pre mozog a nervový systém náročnejší ako spracovanie jedného jazyka. Vieme však, že osvojovanie si jazyka prebieha podľa rovnakých vývojových parametrov. A to približne v rovnakom čase u všetkých detí. 

4. Bilingválne deti sú dobrí prekladatelia a tlmočníci.
Snáď každý si predstaví ako dobrého prekladateľa či tlmočníka človeka, ktorý od malička vyrastal a používal viacjazyčnosť. Áno, to je dobrý predpoklad. Ale tu zohráva rolu aj osobný komfort a schopnosť prekladať. Je mnoho jedincov, od ktorých okolie požaduje, aby prekladali a tlmočili, hoci sa v tejto úlohe necítia komfortne. Čiže ovládanie viacerých jazykov na úrovni rodného používateľa nevytvára tlmočníka/prekladateľa. To je akýsi predpoklad spoločnosti. 

Tak ako je to u vás? Aká kombinácia výchovy jazyka je u vás doma? A čo mýty o bilingválnosti? Zaujali vás? Ja verím, že áno. Dnes totiž nemožno poprieť, že jazyky sú dôležité pre každého z nás. Otvárajú dvere nielen do sveta, ale aj k ľuďom a k vlastnej spokojnosti. Prajem vám možno zvlášť na začiatku školského roka, aby vaše deti mali radosť z učenia a samotných pokrokov.