Ako rozvíjať inteligenciu u detí?

Považujete inteligenciu za danú a nemennú? Myslíte si, že je geneticky podmienená?
Spoločnosť sa dlho domnievala, že inteligencia je geneticky podmienená, pričom životné a sociálne prostredie, v ktorom jedinec vyrastá určuje, do akej miery si uvedomí svoj inteligenčný potenciál.  Mysleli sme si, že charakter, inteligencia a kreativita sú staticky dané a nemôžme na nich pracovať, zlepšovať ich, pretože ich buď máme alebo nemáme.
Je to naozaj tak, že s našou inteligenciou nemôžme nič robiť a vlastne na základe nášho prostredia, v ktorom žijeme sa určuje, kde sa nachádzame na škále hodnoty inteligencie?
V súčasnosti sa na základe výskumov a ich výsledkov prijal fakt, že inteligenciu možno rozvíjať. Áno, rodíme sa s genetickým potenciálom, ale v priebehu života dokážeme našu inteligenciu meniť. Každý človek disponuje určitými schopnosťami a vlohami, avšak táto naša unikátnosť nám nemôže zabraňovať v osobnostom rozvoji.  

Americká psychologička Carol Dweck hovorí, že mozog je sval, ktorý sa trénovaním dokáže zmeniť. Pri trénovaní mozgu sa prepájajú synapsie - stačí sa nezľaknúť problému a ťažkostí a snažiť sa ich zdolať. Ak sa to aj nepodarí, neznamená to, že to už nikdy nedokážeme. Jednoducho sa učíme a aj náš mozog. Ak si chcete viac prečítať o tejto výnimočnej žene a jej pokusoch, praxi a teórií o rastúcej flexibilnej mysle a chválení detí, prečítajte si môj článok http://www.mamedeti.sk/blog/nici-pochvala-moje-dieta ).

Môžeme si mozog vytrénovať tak, ako si športovec môže zlepšiť svoje športové schopnosti (drilom, trénovaním, vhodnou stravou a opakovaním)? Môžme zmeniť aj svoju inteligenciu? Čím viac trénujeme, rozmýšľame, riešime, nevzdávame sa, tým viac získavame pre náš mozog. Ktokoľvek môže takto zvýšiť svoju inteligenciu a to bez ohľadu na to, aká je východisková hodnota nameraného IQ.
V súvislosti s vedomím, že inteligenciu možno meniť, som čítala článok od amerického psychiatra, ktorý pracoval s deťmi s poruchami autistického spektra. Spomenul jedného svojho pacienta, ktorý na začiatku, keď sa stretli, mal namerané IQ 80. Táto hodnota je hraničná pre mentálnu retardáciu. Psychiater ho učil počítať, čítať, hrať sa, učil ho komunikovať a po troch rokoch práce s týmto chlapcom mu znovu spravil inteligenčný test. Čo si myslíte, aké IQ namerali tomuto chlapcovi s poruchou autistického spektra? Hodnota jeho inteligenčného testu bola 100. Toto číslo sa už považuje za priemerné v porovnaní s celkovou populáciou. Jeho inteligenčný kvocient sa prácou a rozvíjaním, učením zvýšil o 20bodov.
Vyvstáva tu otázka, že ak takéto deti dokážu urobiť veľký pokrok, prečo by to nemohli dosiahnuť priemerné deti, priemerný človek? Kognitívne fungovanie človeka sa totiž vhodným tréningom dá zvýšiť.

Aký je to teda tréning?
Keďže táto oblasť výchovy, zlepšovanie inteligencie je nielen zaujímavá, ale aj obšírná, povieme si zopár spôsobov tréningu, ktorý pomôže nielen nám dospelým, ale i deťom.

• Zmena pohľadu na úspech a neúspech. Naučme deti (ale i seba), že každým ďalším pokusom, opakovaním skúšky a precvičovaním sa nám mozog trénuje. Naberáme nové skúsenosti, nové mozgové spojenia. Učenie nie je statické a nie je len o výsledku. Je to o sústredenosti, odvahe zlyhať, je to o úsilí a neustálom sa zlepšovaní. Nezaujíma nás len výsledok, ale cesta k nemu.
  
• Uvedomiť si, že mozog je sval. Je to sval, ktorý môže byť trénovaný a rozvíjaný učením. Dieťa sa stáva múdrejšie vďaka tomu, že sa učí. Vždy, keď sa niečo nové naučí, niečo nové zažije, neuróny v jeho mozgu vytvárajú nové silnejšie prepojenia.
  
• Môžme rozvíjať viac inteligencií naraz. Ako? Napríklad tancom. Ak tancujete, rozvíjate si svoju priestorovú inteligenciu, sociálnu inteligenciu, hudobnú inteligenciu a aj telesnú inteligenciu A čo hra na hudobnom nástroji? U seba, alebo u dieťaťa rozvíjate hudobnú inteligenciu, telesnú inteligenciu a matematickú/logickú inteligenciu. Uvedomte si, že nielen samotné učenie rozvíja inteligenciu, ale aj akékoľvek aktivity, hry, čítanie…
  
• Veďte svoje deti vo vzťahu ku škole a k vzdelávaniu sa. Odhaduje sa, že každý rok vzdelávania pridáva dva až tri body na inteligencii žiaka. Veďte deti k láske k učeniu, k vedomostiam. Uvedomte si, čo je naozaj dôležité. Či je to plný počet na testoch alebo hodiny prečítaných kníh. Sú dôležité samé jednotky alebo chuť aj po trojke si znova zopakovať matematiku? Ja viem, školstvo vyžaduje a oceňuje tých bez zlyhávaní. Ale práve to, že dieťa sa nebojí zlyhávať, že sa nebojí, že napíše zle písomku, pretože to nie je smerodajné, jeho mozog a jeho myseľ má kapacitu rásť bez stresu a strachu. Bude sa ďalej cvičiť a učiť.

​Tak, ako detský mozog, tak aj mozog dospelého človeka je plastický. Dokážeme zlepšiť synaptické prepojenia, prostredníctvom procesu učenia a tvorby, vďaka úsiliu dokážeme svoj mozog rozvíjať. Vedomie, že to, čo dnes nevieme, sa môžme naučiť, pretože máme na to predpoklady, je úžašné. Limity, ktoré sme si mysleli, že máme, odrazu vďaka tréningu, otvorenej mysle a nezľaknutiu sa neúspechu jednoducho vymiznú.