Vývoj detskej kresby

Poznáte rozprávku od Daniela Pastirčáka - O ceruzke? Je to príbeh Veľkého kresliara, ktorý nakreslil vesmír, svetlo i tmu, neskôr celú zem, na tej zemi nakreslil prírodu, všetky stromy, trávy, zvieratá a vody. Kreslil malé i veľké veci, krásne a zaujímavé. Nakoniec nakreslil Malého kresliara. Tomu dal svoj priestor, aby aj on mohol kresliť a tvoriť to, čo sa mu páči a čo chce. Veľký a Malý kresliar si každý večer ukazovali svoje namaľované diela, rozprávali sa o nich… 

Prečo spomínam tento príbeh? Môj nasledujúci článok bude práve o detskej kresbe a o tom, ako sa vyvíja. Tak ako v rozprávke Veľký kresliar vytvoril všetky podmienky na to, aby sa Malý kresliar naučil maľovať, aby stvárnil všetko to, čo ho zaujíma a čo sa mu zdá krásne, Vás chcem povzbudiť, aby sme aj my vytvárali deťom priestor a čas na vyjadrovanie svojho sveta prostredníctvom kresby či maľby.

Kresba je prirodzenou súčasťou detského sveta a detského vývinu. Deti ju vnímajú ako hru, je to špecifický spôsob ich komunikácie, prejavujú ňou citový život, odzrkadľuje sa v nej ich tvorivosť a stupeň kognitívneho rozvoja. Keďže deti nemajú dostatočne dobre rozvinutú jemnú motoriku rúk a iba postupne získavajú cvik v kreslení, definujú sa štyri štádia vývoja detskej kresby:
1. obdobie čmáraníc - je to obdobie do približne druhého roku života, je to takzvané bezobsahové čmáranie. Pre dieťa je dôležité, že kreslí a nie to, čo kreslí. Dieťa chytí ceruzku pričom centrom pohybu je ramenný kĺb, až neskôr sa zapája lakeť a zápästie. Okolo druhého roku dieťa začína spontánne kresliť kruhovitý tvar, nepravidelný ovál.

2. obdobie spontánnej obsahovej detskej tvorby - na začiatku tohto obdobia sa prejavuje zlatý vek detskej kresby. Preukazuje sa schopnosť predstavovať si niečo prostredníctvom niečoho. Deti kreslia to, čo si myslia o sebe, o predmete a o okolitom svete. Obdobie detského naivného realizmu sa objavuje od troch do deviatich rokov.  Deti nahrádzajú symboly reálnymi schémami a kreslia to, čo reálne vidia (už nie predstavy o sebe…), kreslia proporcie či detaily.

3. obrat k napodobňovaniu optickej podoby - trvá do približne dvanásteho veku života, do tohto obdobia sa vyvíjajú schopnosti a grafické zručnosti. Forma kresby sa mení už málo pričom deti kreslia zjednodušené postavy.

4. obdobie straty záujmu o výtvarný prejav nastupuje okolo dvanásteho veku dieťaťa. V tomto období deti začínajú byť kritické voči svojim kresbám a kreslenie ich prestáva zaujímať. Porovnávajú svoje kresby s fotkami či dielami iných autorov a majú pocit, že nevedia kresliť.

---

Osobitne spomeniem vývoj detskej kresby postavy. Ako sa vyvíja kresba ľudskej postavy počas detstva? Snáď každý z nás pozná termín “hlavonožec” - primárne zobrazenie ľudskej postavy v detskej kresbe. Táto postava sa objavuje približne po treťom roku života. Dieťa kreslí najprv to, čo pozná, čo vie a čo považuje za dôležité. Najvýznamnejšia je pre neho ľudská tvár, ktorú diferencuje v rannom veku. Postupne do kruhu dokresľuje oči, ústa a nos. Deti v predškolskom veku sa zvlášť zameriavajú na kreslenie hlavy a detaily tváre. Ak dieťa kreslí postavu, kreslí samo seba - kreslí to, ako sa cíti.

Keď sa Vášmu dieťaťu nedarí kresliť, zamerajte sa na hrubú motoriku, pretože prvotné maliarske pokusy vychádzajú práve z hrubej motoriky. Taktiež je potreba rozvíjať a cvičiť jemnú motoriku, dbať na to, aby dieťa malo dostatok možností kresliť, robiť maliarske pokusy s farbami. Nechajte dieťatko maľovať prstovými farbami, vodovkami. Nechajte ho experimentovať, nech sa zabáva a tvorí podľa nálady a záujmu.

Na začiatku článku som spomenula príbeh o Veľkom kresliarovi, ktorý dal Malému kresliarovi svoj priestor aby maľoval, tvoril a následne sa podelil o svoje diela a pocity. Staňme sa aspoň na chvíľu Veľkými kresliarmi, dajme príležitosť a radosť naučiť Malých kresliarov tomuto krásnemu umeniu. Podeľme sa o svoj čas, papier, farbičky a fantáziu s deťmi - radosť z toho budeme mať všetci. 

V ďalšom článku sa dočítate ako interpretovať detskú kresbu. 

---