Vďačný rodič nielen na Vianoce

​Vianoce sú už viac – menej tu. A s nimi aj atmosféra, ktorá nám našepkáva, že máme šťastie, že môžeme byť s našimi najbližšími a že sme spolu. Aspoň na chvíľu sa nepozeráme dopredu, ale tešíme sa s vďačnosťou z tohto vianočného času a rodinnej atmosféry.

Nechcem však písať o Vianociach, ale o vďačnosti. Isto ste počuli, že máme byť vďační. Áno, ono sa to ľahko povie „buď vďačná za to čo máš.“ Ale ako? To si mám-e prepnúť nejaký gombík, ktorý vo mne spustí vďaku a nebudem už riešiť problémy a ťažkosti? A čo je to vlastne vďačnosť a prečo ju potrebujeme?

Vďačnosť je naše rozhodnutie. Nefunguje však tak, že si poviem, že od zajtra budem vďačná a budem mať radostný život. Ani tak, že si poviem, že vďačná by som bola, ale stále mi do toho niečo príde. Naopak, vďačnosť si dokážeme navodiť vlastnými myšlienkami. Myšlienkami (spomienkami) na niečo pekné, príjemné a radostné. Niektoré myšlienky sa nám zautomatizujú a to až tak, že máme pocit, že sa nám spúšťajú samé (v skutočnosti náš mozog potrebuje čo i len malý podnet). Je to presne ten pocit a tá radosť, ktorú až automaticky pocítite, keď zbadáte niekoho koho ľúbite, kto vám je sympatický... Váš mozog si totiž ihneď spojil predchádzajúce pozitívne zážitky s danou osobou a u vás vyvolal pocit vďačnosti a radosti. Nechceli by ste toto prežívať častejšie?

Pred tým, než si povieme ako dosiahnuť životný postoj vďačnosti (aj napriek problémom), pozrime sa ako práve vďačnosť mení život:

• vďačnosť nás robí šťastnejšími a radostnejšími
• vďaka vďačnosti náš mozog pozitívne vníma život
• ak sme vďační, menej sa porovnávame s inými a menej závidíme
• sme pokojnejší a lepšie naladení
• prestávame sa hnevať na maličkosti a na veci, ktoré nevieme ovplyvniť
• vďačnosť je účinný spôsob, ktorým dokážeme lepšie zvládať stres

Ako to teda dosiahnuť?
Človek potrebuje 21 dní na to aby sa z niečoho stal zvyk. Napríklad sa rozhodnete cvičiť. Aby ste však v tomto rozhodnutí vytrvali, aby z toho nebolo len trojdňové cvičenie, potrebujete okrem motivácie (vnútornej a vonkajšej) aj to, aby sa z cvičenia stal zvyk. Cesta vedie práve cez číslo 21. Ak 21 za sebou nasledujúcich dní budete cvičiť, daná činnosť sa vám zautomatizuje. Cvičenie sa stane prirodzenou súčasťou dňa.

A tak je to aj s vďačnosťou. Skúste si vybudovať životný postoj vďačnosti. Vyhraďte si na to 21 dní a poďte do toho. Je dôležité, aby ste si každý deň zvolili – uvedomili inú vec, oblasť, človeka, vlastnosť, za ktorú ste vďačný. Po týchto 21 dňoch sa vďačnosť a pocit vďačnosti stane zvykom, myšlienkou, ktorá zmení vás, váš pohľad na seba samú, svoju rodinu a na šťastie.
Ja viem, že najťažšie je to žiť a uvedomovať si vďačnosť za najbližších, zvlášť za deti, keď nás nepočúvajú, keď si robia čo chcú, keď nás sklamú a keď nás aj hnevajú. Ako byť vďačný za vlastné rodičovstvo, keď máme pocit, že zlyhávame a že výchova nejde podľa predstáv.

Ako teda naštartovať týchto 21dní vďačností?
Zastavte sa – najlepšie večer. Prehrajte si udalosti dňa s deťmi. Prehrajte si vaše reakcie a reakcie detí. Všimnite si nielen to „zlé“, ale najmä to milé, úsmevné a pekné na deťoch. A som si istá, že každá matka nájde aj v únave, vyčerpaní práve vďačnosť. Vďačnosť za deti, ktoré sú nedokonalé, ale vo svojej podstate úplne dokonalé.
Alebo si povedzte, že dnes budete vďační za všetky vlastnosti (charakteristiky) detí, ktoré začínajú na písmenko M (napríklad: múdrosť, milota...). Každý deň si vyberte iné kritérium podľa ktorého budete ďakovať.
Vďačný za deti, ktoré majú v sebe množstvo talentov a nadaní, ktorými môžu zmeniť svet.
Vďačnosť za deti, ktoré majú v sebe čistú múdrosť a lásku.
Vďačnosť za deti, že aj napriek ich chybám a aj našim chybám máme každý deň novú šancu sa objať.

Ak si každý deň nanovo uvedomíte čo všetko máte vo svojich deťoch, sama v sebe – vo svojom materstve, budete spokojná a aj napriek rodičovskej únave budete zaspávať s vďačnosťou v srdci a v myšlienkach. Prestanete sa porovnávať, naháňať za niečím a čakať na radosť.
Toto je to, čím zmeníte seba, svoj postoj, vnímanie rodiny, detí a života. Byť vďačným a spokojným sa stane nielen fráza či želanie, ale realita rodičovstva.